Najkrajšie filmové zážitky sa mi spájajú so seminárom Galiny Kopaněvovej, ktorá ma učila na Katedre divadelnej a filmovej vedy na Karlovej univerzite v Prahe. Študovala som tam tesne pred pádom socializmu. Spomínam si najmä na jej prednášky v bývalom Dome slovenskej kultúry na ulici Na příkopě, vždy spojené s premietaním nejakého zaujímavého filmu. Šarmantná a […]
Stále v ňom ostáva túžba vyhľadávať v umení radosť a hravosť. Preto má rád Zlomené kvety aj Ružové sny.
Filmy ma často viedli cestou, ktorú by som inak nespoznal, hoci som ju cítil. Ako Jack vraví Rose v Titanicu: „Keď skočíš ty, skočím aj ja!“
Večný svit s ľahkosťou hovorí o bezradnosti a zúfalstve v boji s prázdnotou a bolesťou.
Dokumentárny horor Dominion spochybňuje oprávnenosť nadvlády ľudstva nad živočíšnou ríšou.
Sú filmy, ktoré vo mne zostávajú ako ozveny. Nejde o jednotlivé obrazy či scény, ale o celé svety, ktoré tieto diela vytvorili.
Nedávno som videla film Zóna záujmu, ktorý ma zasiahol svojím novým prístupom. O druhej svetovej vojne či o koncentračných táboroch bolo natočených nespočetne veľa silných filmov. V tomto prípade však ide o inovatívny pohľad na túto tému.
Filmy som začala intenzívnejšie objavovať už počas dospievania a pomerne skoro som v sebe narazila na akúsi nedôveru k veľkým príbehom. Oveľa sympatickejšie, bližšie a v niečom pravdivejšie na mňa pôsobili filmy, ktoré sa skladali z autentických výstižných momentov zasadených v jednoduchom príbehovom rámci. Asi aj preto ma oslovili staršie roadmovie Wima Wendersa, napríklad čiernobiely […]
