V slovenskom a českom filmologickom, ale aj širšom kultúrnom prostredí je už pravidlom to, že sa každé dva roky organizuje česko-slovenská filmologická konferencia. Zaužívaným sa stalo počas posledných rokov aj to, že sa koná v Nízkych Tatrách, v časti Krpáčovo a v hoteli Polianka. Konferenciu zorganizovali Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom a Ústavom divadelnej a filmovej vedy CVU SAV. Na túto udalosť si vyhradili termín 16. – 19. októbra 2025 a účastníkov pozvali na rozmanité spracovanie témy Norma a odchýlka. Rokmi nadobudnutý status úspešného a inšpiratívneho stretnutia rôznych odborníkov z oblasti filmu, ale aj estetiky, filozofie, kulturológie, výtvarného umenia atď., tak opäť ponúkol priestor na predstavenie a oboznámenie sa s prácou, v ktorej hrá hlavnú alebo vedľajšiu úlohu film.
Spomaľte
Konferenciu otvorili riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, filozof a estetik Peter Michalovič a filmový teoretik a historik Martin Kaňuch. Nasledovala projekcia nového filmu dokumentárneho fotografa, režiséra a kameramana Martina Kollara Letopis (2025). Uviedla ju filmová teoretička, kritička a pedagogička Mária Ferenčuhová. Predstavila pozadie vzniku filmu, ktorý ťaží z pôvodnej spolupráce Martina Kollara a zosnulej režisérky Márie Rumanovej. Podľa Ferenčuhovej priniesol Kollar do tejto tvorivej spolupráce humor a Rumanová výnimočnú ľudskú senzitívnosť, čo je stále vnímateľné vo výslednom filme. Prítomným zároveň odporúčala spomaliť.
V čase posledných intelektuálnych príprav na konferenčné prednášky a prezentácie sa táto požiadavka zdala trochu netradičnou. No zároveň sa už na začiatku filmu javilo, že spomalenie je jeho normou. Vnímanie jednotlivých sledov snímok pritom dostalo divákov do krajiny bezčasovosti, v ktorej je medzi narodením a smrťou vzduchoprázdno a človek, ktorý pracuje vo svojich stereotypoch a v pravidelnom rytme činností, je často uväznený v rigidnej či až sterilnej linearite a normativite. Letopis navodil nielen náladu, ktorú podporilo sychravé počasie, ale v obklopení majestátnymi horami a v tichu, ktoré sprevádzalo jeho sledovanie až do úplného ukončenia titulkov, dosiahol až meditatívny charakter.
Radostné stretnutia, vášnivé diskusie
Druhý deň sa niesol už v tradičnom živom „krpáčovskom“ ruchu. Sprevádzal radostné stretnutia, vášnivé diskusie počas stanoveného času určeného pre otázky k jednotlivým príspevkom, ale aj mimo oficiálneho programu.
Prvá filozoficko-estetická sekcia, do ktorej patrili Josef Fulka, Ondřej Dadejík, Martin Kaplický a Romana Javorčeková, vytvorila vhodný teoretický základ v upresnení si pojmového aparátu. Tiež ponúkla možnosti rozmanitého nahliadania na zdanlivo presnú a zaväzujúcu tému Normy a odchýlky. Ďalšia sekcia bola priestorom na hlbšie oboznámenie sa s konkrétnymi filmami vytvorenými v českom a slovenskom prostredí v posledných rokoch. Jana Bébarová predstavila svoj výskum nedávno oceneného filmu slovenského režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině (2025). A Peter Michalovič sa venoval filmom Jakuba Kronera Miki (2024) a Černák (2025).
Popoludňajší čas významne zaplnili Michal Babiak. Predstavil filmovú tvorbu srbského režiséra Aleksandra Petroviča. Juraj Malíček prišiel s fenoménom paródií a pastišu v normalizačnej kinematografii. Zuzana Goleinová ukázala svoju systematickú prácu vo sfére filmovej eseje, Petr Mareš v oblasti nemého filmu. Milan Cyroň sledoval normalizáciu na Slovensku a Aymen Majerský sa pokúsil interpretovať svoje úvahy, či je možné alebo nemožné zobraziť rituál vo filme.
Estetika filmu
Záver dňa patril okrem projekcie už spomínaného filmu Raději zešílet v divočině predovšetkým prezentácii novej knihy Estetika filmu, ktorú vydal Slovenský filmový ústav v roku 2025. Úskalia slovenského prekladu rozsiahlejšieho diela štyroch francúzskych filmových teoretikov, estetikov a filozofov – Jacquesa Aumonta, Alaina Bergala, Michela Marie a Marca Verneta priblížila prekladateľka Mária Ferenčuhová.
Tretí konferenčný deň
