Návštevnosť domácich hraných titulov zvádza hovoriť o roku 2024 ako o prelomovom napriek tomu, že rekord Jakubiskovej Bathory zostáva nepokorený. Nielenže sa slovenské a slovenské koprodukčné snímky prebojovali medzi najnavštevovanejšie filmy v kinách, ale aj podnietili verejnú diskusiu o spoločenských témach.
Pri hľadaní spôsobu, ako uchopiť hodnotenie dokumentárnej tvorby uplynulého roku, som premýšľala nad možnými prepojeniami.
Slovenský animovaný film v minulom roku pokračoval v nastúpenej trajektórii – v kinách boli uvedené krátke filmy, pokračujú televízne projekty vrátane večerníčkov, úspešné sú aj koprodukcie, študenti ďalej nakrúcajú a festivaly fungujú. To, čo sa však rapídne mení, je životný pocit profesionálnych tvorcov.
Mesačník Film.sk spolupracuje od roku 2009 s renomovanými slovenskými filmovými vedcami, historikmi, kritikmi a publicistami na bodovaní slovenských celovečerných filmov, ktoré mali v tom-ktorom roku premiéru v domácich kinách. Aktuálne prinášame hodnotenie slovenských filmov s premiérou v roku 2024.
Aké slovenské filmy čakajú návštevníkov a návštevníčky kín v roku 2025?
Počas vlaňajšieho Filmového festivalu inakosti sa konala výročná konferencia Iniciatívy Inakosť, hlavného organizátora FFI, na ktorej odznela aj informácia, že v slovenskej audiovízii máme dosiaľ len štyri dlhometrážne kvír (LGBTI+) filmy. Na druhej strane, krátkych filmov na tieto témy je pomerne dosť (poväčšine ide o študentské práce z produkcie FTF VŠMU) – vlani a tohto roku ich bolo na FFI v pásmach FFI kraťasy: Slovenské premiéry uvedených po osem. No akousi vlajkovou loďou každej kinematografie sú predsa len dlhometrážne filmy. V tomto prípade teda „až“ štyri. Pozrime sa, kedy a za akých okolností vznikli a s akým ohlasom fungovali a fungujú v našom audiovizuálnom priestore.
Osobnosti televízie a filmu na Slovensku rozprávajú o Nežnej revolúcii v audiovizuálnej tvorbe.
Slovenská filmová a televízna akadémia vždy na prelome leta a jesene vyberá jeden aktuálny film, ktorý bude Slovensko zastupovať v súboji o Oscara v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film. Aké šance má slovenský film, ktorý je národným kandidátom na Oscara, v oscarovom súboji? A ako dosiahnuť, aby nebol „neviditeľný“?
Po téme zameranej na generáciu, ktorá v 90. rokoch ako prvá absolvovala Filmovú a televíznu fakultu VŠMU, sme sa vo Film.sk rozhodli pozrieť na mladých filmárov a filmárky, ktorí v posledných rokoch uviedli či v najbližšom období uvedú do kín svoje dlhometrážne debuty. S akými nástrahami sa pasujú v slovenskom audiovizuálnom prostredí?
Generácia filmárov a filmárok, ktorej dokumentárnu vetvu kritik a publicista Pavel Branko kedysi nazval Generácia 90, sa nedávno začala objavovať v materiáloch Slovenského filmového ústavu pripomínajúcich okrúhle jubileá osobností slovenskej kinematografie. Generácia, ktorá film začala študovať v 90. rokoch, dovŕšila päťdesiatku. Dnes patrí k pevnému jadru audiovizuálneho prostredia a je na vrchole tvorby.
Filmári a filmárky generácie, ktorej dokumentárnu vetvu kritik a publicista Pavel Branko kedysi nazval Generácia 90, sa nedávno začali objavovať v materiáloch Slovenského filmového ústavu pripomínajúcich okrúhle jubileá osobností slovenskej kinematografie. Generácia, ktorá začala študovať film v 90. rokoch, dovŕšila päťdesiatku. Dnes patrí k pevnému jadru audiovizuálneho prostredia a je na vrchole tvorby. Ako vyzeralo audiovizuálne prostredie, v ktorom študovala a rozbiehala svoju profesionálnu kariéru?
Ak by sme chceli zhodnotiť možnosti práce filmového historika na Slovensku, spôsobov nahliadania na túto problematiku máme viacero. Žiadna z perspektív by sa ale nemohla zaobísť bez zhodnotenia možností práce s prameňmi, a preto som svoju perspektívu zamerala na to, aké východiská a možnosti má v bádaní slovenský filmový historik alebo historička, ktorí sa rozhodnú […]
