Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 38/2025 Daniela Meressa Rusnoková vo filme Šedá zóna.

Stalo sa vo filme za týždeň 38/2025

Písmo: A^- | A⁺

Súhrn udalostí, ktoré sa v týždni 38/2025 stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia.

V pondelok 15. septembra sa v Piešťanoch skončil 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Uviedol takmer 100 celovečerných a krátkometrážnych filmov v siedmich festivalových kinách. Celkovo organizátori zaznamenali rekordných 20 439 vstupov. Hlavnú cenu súťažnej sekcie Meeting Point Europe získala nemecká dráma Pohľad do slnka režisérky Masche Schilinski. Víťazom Ceny Literárneho fondu Cinematik.doc sa stal film Letopis režiséra Martina Kollara. Cenu primátora mesta Piešťany získal dokument Mira Rema Raději zešílet v divočine. Svojho víťaza si v Piešťanoch vyberalo aj publikum. Cenu divákov získalo česko-slovensko-ukrajinské road movie Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila.

Od štvrtka 18. septembra sú v kinách dva z filmov ocenených na Cinematiku – Letopis aj Veľký vlastenecký výlet. Snímka Mira Rema Raději zešílet v divočině príde do kín 2. októbra. V predpremiére ju 19. 9. uviedlo bratislavské Kino Lumière, ktoré pripravilo profilovú prehliadku Remových filmov. Uvedie jeho snímky Comeback (2014), Richard Müller: Nespoznaný (2016), Cooltúra (2016) a Láska pod kapotou (2021).

Poznáme víťazov Igricov, v kinách sa darí Otcovi

Najstaršie slovenské audiovizuálne ceny Igric vyhlásili 21. septembra víťazov svojho 36. ročníka. V kategórii hranej tvorby pre kiná sa z Igrica tešil Miloslav Luther. Ocenili ho za scenár filmu Spiaci účet, ktorý tiež režíroval. V televíznej dramatickej tvorbe uspela Scarlett Čanakyová so scenárom seriálu Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský). Igrica za dokumentárnu tvorbu získala Daniela Meressa Rusnoková za réžiu filmu Šedá zóna. Čerstvou držiteľkou Igrica je tiež Kristína Bajaníková. Cenu jej udelili v kategórii animovanej tvorby za krátku snímku z produkcie FTF VŠMU Ako medveď zložil pieseň. Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku získala filmová historička Petra Hanáková s knihou Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945, ktorú vydal Slovenský filmový ústav.

Najnavštevovanejším filmom v slovenských kinách je už druhý týždeň za sebou Otec režisérky Terezy Nvotovej. Snímku, ktorá sa inšpirovala skutočnou udalosťou, keď otec zabudol v rozhorúčenom aute dieťa, ktoré tam zomrelo, videlo od premiéry už vyše 51 000 divákov.

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota. „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...

František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...

Zobraziť všetky články