Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 38/2025 Daniela Meressa Rusnoková vo filme Šedá zóna.
Písmo: A- | A+

Súhrn udalostí, ktoré sa v týždni 38/2025 stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia.

V pondelok 15. septembra sa v Piešťanoch skončil 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Uviedol takmer 100 celovečerných a krátkometrážnych filmov v siedmich festivalových kinách. Celkovo organizátori zaznamenali rekordných 20 439 vstupov. Hlavnú cenu súťažnej sekcie Meeting Point Europe získala nemecká dráma Pohľad do slnka režisérky Masche Schilinski. Víťazom Ceny Literárneho fondu Cinematik.doc sa stal film Letopis režiséra Martina Kollara. Cenu primátora mesta Piešťany získal dokument Mira Rema Raději zešílet v divočine. Svojho víťaza si v Piešťanoch vyberalo aj publikum. Cenu divákov získalo česko-slovensko-ukrajinské road movie Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila.

Od štvrtka 18. septembra sú v kinách dva z filmov ocenených na Cinematiku – Letopis aj Veľký vlastenecký výlet. Snímka Mira Rema Raději zešílet v divočině príde do kín 2. októbra. V predpremiére ju 19. 9. uviedlo bratislavské Kino Lumière, ktoré pripravilo profilovú prehliadku Remových filmov. Uvedie jeho snímky Comeback (2014), Richard Müller: Nespoznaný (2016), Cooltúra (2016) a Láska pod kapotou (2021).

Poznáme víťazov Igricov, v kinách sa darí Otcovi

Najstaršie slovenské audiovizuálne ceny Igric vyhlásili 21. septembra víťazov svojho 36. ročníka. V kategórii hranej tvorby pre kiná sa z Igrica tešil Miloslav Luther. Ocenili ho za scenár filmu Spiaci účet, ktorý tiež režíroval. V televíznej dramatickej tvorbe uspela Scarlett Čanakyová so scenárom seriálu Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský). Igrica za dokumentárnu tvorbu získala Daniela Meressa Rusnoková za réžiu filmu Šedá zóna. Čerstvou držiteľkou Igrica je tiež Kristína Bajaníková. Cenu jej udelili v kategórii animovanej tvorby za krátku snímku z produkcie FTF VŠMU Ako medveď zložil pieseň. Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku získala filmová historička Petra Hanáková s knihou Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945, ktorú vydal Slovenský filmový ústav. 

Najnavštevovanejším filmom v slovenských kinách je už druhý týždeň za sebou Otec režisérky Terezy Nvotovej. Snímku, ktorá sa inšpirovala skutočnou udalosťou, keď otec zabudol v rozhorúčenom aute dieťa, ktoré tam zomrelo, videlo od premiéry už vyše 51 000 divákov.

Autor:

Daniela Meressa Rusnoková vo filme Šedá zóna, za ktorý získala cenu Igric. Foto: OZ Žudro

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Laco Kraus Sedím za kamerou a je mi dobre

publikácia Laco Kraus, Táňa Veselá: Sedím za kamerou a je mi dobre

V publikácii Sedím za kamerou a je mi dobre rozpráva Laco Kraus o svojom profesionálnom dozrievaní v televízii aj vo filme. Píše o spolupráci s výraznými tvorcami, medzi ktorými nechýbajú Juraj Jakubisko, Stanislav Párnický, Eduard Grečner  a ďalší výrazní filmári. Krausov vizuálny rukopis sa objavil v dielach, ktoré sa stali súčasťou kultúrnej pamäti. Od poetickej Južnej pošty (r. Stanislav Párnický, 1987) cez temnú psychologickú drámu Najatý klaun (r. S. Párnický, 1980), výpravnú rozprávku Šípová Ruženka (r. S. Párnický, 1990) až po Jakubiskov kultový film Sedím na konári a je mi dobre (1989). Jeho tvorba vznikala v spolupráci s množstvom výrazných režisérov a umelcov. Predstavuje mimoriadne pestrú kapitolu slovenskej audiovizuálnej histórie. Kniha Sedím za kamerou a je mi dobre je nielen osobnou spoveďou, ale aj kronikou filmárskeho remesla. Tiež vývoja techniky, portrétom doby a súčasne poctou profesii, ktorá stojí za vznikom každého filmu. Laco Kraus v nej ukazuje, že tvorivé nadšenie a zvedavosť nestráca ani dnes. Hoci už prekročil osemdesiatku, stále pracuje, študuje nové postupy a púšťa sa do ďalších projektov, vrátane poézie, ktorá dopĺňa atmosféru knihy. V knihe Kraus nevynecháva ani technické zákulisie kameramanského remesla, ktoré sa počas jeho kariéry dramaticky menilo, a prezrádza, čo všetko musí ovládať človek stojaci za...
Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Víkend v kine Lumière: Satanské tango aj Vianočný bazár

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín.  V sobotu 13. decembra sa v Kine Lumière uskutoční výnimočná projekcia. Exkluzívne sa premietne film maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994), ktorý vznikol podľa rovnomerného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, nedávno oceneného Nobelovou cenou za literatúru. Deň v kine Tento takmer osemhodinový film sa bude premietať v digitálne reštaurovanej verzii od 11.00 s dvomi prestávkami. Pred projekciou filmu sa uskutoční prezentácia publikácie Estetika filmu z edičného oddelenia SFÚ. Návštevníkov čaká aj Vianočný bazár so širokou ponukou produktov z predajne Klapka.sk od filmových publikácií cez DVD až po blu-ray nosiče za zvýhodnené ceny. https://youtu.be/SlLCphjFGrk?si=W1LHV-ZjfgHn_BWe Vezmite nás niekam Film Satanské tango sa odohráva v malej, upadajúcej vidieckej osade, kde prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje, no tých, čo mu uveria, uvrhne do ešte väčšej biedy a dezilúzie. „Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o...
Zobraziť všetky články