Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 39/2025 Ako počúvať fontány Eva Sajanová získala cenu Premio Nest – The Mediapro Award v súťaži študentských filmov na festivale v San Sebastiáne. Foto: MFF San Sebastián/Gari Garaialde
Písmo: A- | A+

Súhrn udalostí, ktoré sa v týždni 39/2025 stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia.

V Bratislave sa v pondelok 23. septembra  prvýkrát konala časť programu brnianskeho festivalu televíznych seriálov Serial Killer (23. – 28. septembra). TV Days Bratislava v hoteli Devín sa zamerali na súčasné televízne trendy. Priniesli prezentácie a diskusie. Okrem zástupcov slovenských a českých televízií vystúpili aj mnohí zahraniční hostia, medzi nimi scenárista a producent seriálu Simpsonovci Mike Reiss či držiteľ Emmy Daniel Lägersten. Z podujatia pripravujeme aj reportáž.

Hlavnú cenu Primetime Killer získala na brnianskom festivale miniséria z dielne OnePlay Monyová v réžii Zuzany Kirchnerovej. Podieľali sa na nej aj slovenské scenáristky Barbora Námerová a Ivana Sujová.

Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 39/2025 Tvorca Simpsonovcov Mike Reiss v Bratislave. Foto: Serial Killer
Tvorca Simpsonovcov Mike Reiss v Bratislave. Foto: Serial Killer

V súťaži študentských filmov na 73. MFF v San Sebastiáne zvíťazil krátky dokumentárny film režisérky Evy Sajanovej Ako počúvať fontány / How to Listen to Fountains. Nakrútila ho ako svoj bakalársky film na bratislavskej FTF VŠMU.

Nové slovenské filmy v Riu de Janeiro a Amsterdame

Režisérku Terezu Nvotovú vybrali medzi európske filmárky, ktoré sa v rámci programu Europe! Voices of Women+ In Film predstavia na festivale v Rio de Janeiro (2. – 12. októbra). Na festivale uvedú Nvotovej novinku Otec.

Slovenská producentka Radka Machalová (Bright Sight Pictures) sa zúčastní 5. ročníka programu Producers Link. Vzdeláva a prepája producentov a producentky začínajúcich v oblasti audiovizuálnej tvorby pre detské publikum. Producers LINK, ktorého partnerom je Slovenský filmový ústav, sa koná v rámci dvoch renomovaných industry podujatí: Young Horizons Industry (28. 9. – 1. októbra, Varšava.) a Cinekid for Professionals (21. – 24. októbra, Amsterdam).

Najnavštevovanejším filmom v slovenských kinách je už tretí týždeň po sebe Otec. Zatiaľ ho videlo 70 761 divákov a diváčok.

Od štvrtka 24. septembra je v kinách nový slovenský hraný film Hore je nebo, v doline som ja. Debut režisérky Kataríny Gramatovej mal premiéru vlani na festivale v Tokiu a vo svojom programe ho uviedol aj MFF Karlove Vary.

Tri slovenské dokumentárne filmy sa predstavia na prestížnom festivale IDFA v Amsterdame. V sekcii Best of Fests to bude Neplatené voľno režisérky Pauly Ďurinovej a Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Druhý menovaný vznikol v česko-slovenskej koprodukcii, ale v programe IDFA figuruje ako český film. V sekcii Paradocs festival uvedie animovanú experimentálnu novinku Bardo režisérky Viery Čákanyovej.

Autor:

Eva Sajanová získala cenu Premio Nest – The Mediapro Award v súťaži študentských filmov na festivale v San Sebastiáne. Foto: MFF San Sebastián/Gari Garaialde

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články