Film.sk: 8/2024

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), Asociácia producentov animovaného filmu (APAF), Asociácia nezávislých producentov (ANP), Asociácia slovenského dokumentárneho filmu (ASDF) a Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA) vydali spoločné vyhlásenie. Reagujú v ňom na to, že ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 vymenovala za člena rady Audiovizuálneho fondu (AVF) z oblasti […]

Herec Ľubomír Paulovič, ktorý pôsobil vo viacerých slovenských divadlách a účinkoval vo vyše tridsiatke celovečerných filmov a v množstve televíznych titulov, zomrel vo veku 71 rokov.

Ukazuje ľudí v strednom veku, ktorým sa nedeje nič výnimočné, „len“ obyčajný život. Hovorí o pároch, ktoré na prvý pohľad fungujú ako dobre naolejované hodinky, ale vnútri im tikajú silné emócie. Maďarský režisér Szabolcs Hajdu predstavil pred letom na festivale Art Film v Košiciach Kálmánov deň. Snímka, ktorá vznikla aj v slovenskej koprodukcii, sa do našich kín dostane v druhej polovici augusta.

Filmový festival 4 živly po 25 rokoch svojej existencie pozmenil koncepciu a kolektívnu dramaturgiu pri 26. ročníku vystriedal výraznejšie kurátorský prístup. Tohtoročný „šéfdramaturg“, filmový teoretik Martin Ciel, výberom ústrednej témy, ktorou bola cesta, jasne určil žánrové smerovanie celého festivalu. Živly tento rok nanovo nasvietili, kriticky prehodnotili, ale aj kultúrne redefinovali žáner road movie, primárne spätý s americkou kinematografiou.

Kolektívnu pamäť Slovenska tvoria udalosti a postavy, na ktorých spoločenstvo stavia svoju identitu a mení ich na symboly: trebárs Slovenské národné povstanie či Milan Rastislav Štefánik. Lenže z kolektívnej pamäti nemožno vytesniť ani postavy, s ktorými sa spoločenstvo nechce identifikovať. Ako napríklad horehronského mafiána z 90. rokov Mikuláša Černáka.

Vlado Kubenko, vlastným menom Aladár, jeden z priekopníkov slovenského dokumentárneho filmu by 10. augusta 2024 oslávil 100 rokov.

Generácia filmárov a filmárok, ktorej dokumentárnu vetvu kritik a publicista Pavel Branko kedysi nazval Generácia 90, sa nedávno začala objavovať v materiáloch Slovenského filmového ústavu pripomínajúcich okrúhle jubileá osobností slovenskej kinematografie. Generácia, ktorá film začala študovať v 90. rokoch, dovŕšila päťdesiatku. Dnes patrí k pevnému jadru audiovizuálneho prostredia a je na vrchole tvorby.

Trinásteho augusta si pripomenieme 100. výročie narodenia osobnosti slovenskej kinematografie, ktorá za sebou zanechala literárne i filmové dielo, no ktorej funkcionárske pôsobenie vo filmovom priemysle šesťdesiatych rokov bolo značne rozporuplné.

Ďatle, drozdy, psy, stromy, vinice, bývalí záhradkári, čmeliaky, bohatý manažér, robotníci na stavbe, zbíjačky a miešačky, nové developerské projekty– všetci sa snažia koexistovať na Vtáčniku vďaka novej výstavbe vo vychytenej lokalite bratislavského Nového Mesta. Ich predstavy o bývaní (a bytí) na tomto mieste sú však rôznorodé a zdanlivo nespojiteľné. Kým jedni by ku šťastiu potrebovali susedskú komunitu, druhí by najradšej kúpili aj les hraničiaci so svojím pozemkom, aby žiadnych susedov nestretávali. Eva Križková, režisérka filmu Vtáčnik, je tiež jeho obyvateľkou.

Kameramanka Denisa Buranová nakrútila zatiaľ tri celovečerné filmy, za dva z nich získala cenu Slnko v sieti, pri treťom na ňu bola nominovaná. Okrem toho spolupracuje na dokumentárnych projektoch a každým titulom potvrdzuje svoj talent a kreativitu.

Overovať si informácie z viacerých dôveryhodných zdrojov a hovoriť pravdu. Aká samozrejmosť! Lenže písal sa koniec roka 1967 a poctivú nezávislú žurnalistiku, ktorú sa rozhodli robiť redaktori zahraničnej redakcie Československého rozhlasu v Prahe, brali komunistickí cenzori a eštebáci ako priveľkú hrozbu. Snažili sa im v tom zabrániť za akúkoľvek cenu. V atmosfére turbulentnej doby sa odohráva príbeh koprodukčného česko-slovenského filmu Vlny, ktorý prišiel do slovenských kín ozdobený Cenou divákov z MFF Karlove Vary.