Téma: dokumentárny film

Národné osvetové centrum otvára nový ročník vzdelávacieho projektu My Street Films SK a s ním súťaž autorských námetov.

Dokumentaristka sa pozrela na problém pachovej identifikácie podozrivých osôb postavených pred súd.

Architektúra, tak ako umenie všeobecne, uniká snahe o jednotnú definíciu. „Umenie stavať“, „organizácia priestoru“ či „služba pre život“ – hádam každý architekt má tú svoju. Je to zrejme táto hraničná poloha architektúry ako disciplíny, ktorá otvára množstvo uhlov pohľadu, a zároveň disciplíny so špecifickým významom nielen v rovine umeleckej či technickej, ale aj spoločensko-politickej.

Režisér Víťazoslav Chrappa vo filme Via Slovakia odhaľuje nevšednú cestu nevšedného pútnika Slavomíra Duchoviča. Je na ceste: tak po Slovensku, ako aj v živote. Temné tiene minulosti – boj so závislosťami a sebadeštruktívny vorkoholizmus – jeho cestu oddialili, no narazili na bod zlomu. Závislosť mu už viac nevládne.

Aj takto možno v skratke opísať celovečerný debut Pauly Ďurinovej Lapilli, ktorý mal svetovú premiéru na festivale v Karlových Varoch a v závere roka ho diváci uvidia aj v slovenských kinách. Režisérka sa v snímke vydáva na intímnu cestu spomínania na zosnulých starých rodičov, pričom rôzne fázy jej smútku sa rozpínajú medzi morskými prúdmi, temnými jaskyňami a sopečnými púšťami.

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Ruky (1963) Jozefa Zachara je experimentálna filmová báseň, ktorá – na prvý pohľad trochu nečakane – vznikla v Štúdiu populárno-vedeckých filmov.

Dokument režiséra Maroša Brázdu o stužkovej slávnosti v deň parlamentných volieb odhaľuje jedinečný moment, keď mladí ľudia zisťujú, prečo musia zo Slovenska odísť. 

Dokumentárny film Prezidentka zachytáva pôsobenie Zuzany Čaputovej vo funkcii prezidentky Slovenskej republiky vrátane volebnej noci v marci 2019 či spoločného vyjadrenia s nadchádzajúcim prezidentom po atentáte na premiéra v máji 2024. Viac než o Čaputovej portrét však ide o bilanciu obdobia piatich rokov, rekapituláciu udalostí, ktoré ovplyvnili Slovensko – parlamentné voľby a víťazstvo Igora Matoviča, pandémia COVID-19 a chaotické opatrenia s ňou súvisiace, čakanie na vakcínu, stúpanie preferencií opozície, pád vlády, úradnícka vláda.

Ženský hlas oznamuje, že riaditeľ festivalu fotografie Les Rencontres d’Arles jej ponúka priestor na veľkú výstavu. „Na podobnú správu som čakala päťdesiat rokov. Celý svoj život. Celý ten čas som bola presvedčená, že som fotografka, ale nikoho to nezaujímalo.“ Píše sa rok 2019 a fotografie Libuše Jarcovjákovej čoskoro spozná celý svet.

Najlepším českým dokumentom oceneným v sekcii Česká radost je Dům bez východu Tomáša Hlaváčka, cenu za najvýraznejší svetový dokument zo sekcie Opus Bonum si odniesla slovenská snímka Prezidentka režiséra Marka Šulíka. Ocenenie za najlepší debut tento rok získal film Šedá zóna Daniely Meressy Rusnokovej. Dvadsiatyôsmy ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava v sobotu 2. 11. počas záverečného ceremoniálu odovzdal ocenenia.

Dvadsiatyôsmy ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava otvorila v piatok 25.10. Prezidentka režiséra Marka Šulíka. Ocenenie za krátky film si odniesol indický film o dedine hluchonemých Keď dieťa zaplače… (r. Shadab Farooq).Cenu za najlepšiu dokumentárnu knihu si odniesol zborník Jestli mám zemřít, ať je to příběh Palestínok žijúcich v Česku alebo Čechov s koreňmi v […]

Už zajtra sa začne 28. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (25.10. – 3.11.). Festival otvorí očakávaná svetová premiéra časozberného portrétu Zuzany Čaputovej Prezidentka v réžii Mareka Šulíka. Unikátny pohľad na vojnové obdobie na Slovensku ponúkne retrospektíva Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu. Tohtoročná Ji.hlava je výnimočná aj svojou dĺžkou –prvýkrát potrvá až 10 dní.