Otec Oscar Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Film Otec Terezy Nvotovej je slovenským kandidátom na Oscara

Písmo: A- | A+

Drámu režisérky Terezy Nvotovej Otec, ktorá sa inšpirovala skutočnými príbehmi detí zabudnutých v autách a ich rodičov, pošle Slovensko ako kandidáta na Oscara v kategórii Zahraničný film. V hlasovaní o tom rozhodli členovia a členky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Rozhodnutie oznámila SFTA na festivale Cinematik v Piešťanoch. Festival otvorilo 10. septembra práve premietanie filmu Otec v slovenskej premiére. Do slovenských kín príde snímka v hlavných úlohách s Milanom Ondríkom a Dominikou Morávkovou 11. septembra. Protagonisti filmu Ondrík a Morávková si zároveň na Cinematiku prevzali novovzniknutú cenu Cinematik Talent Award.

Nvotová sa rozhodla, že film Otec nakrúti na niekoľko dlhých, neprerušených záberov. „Pre mňa je jazyk filmu rovnako dôležitý ako príbeh. Nevedela som si predstaviť tento film v klasickej epizodickej štruktúre, lebo by to bolo ako pozerať si fotoalbum z pohrebu. To nikto nechce. Ja som chcela niečo skôr ako videohru, ale v úplne iných okolnostiach, ktoré nás vedú hlbšie do seba. Chcela som, aby divák cítil spojenie s hlavnou postavou a úplne sa ponoril do jej sveta. A dlhými zábermi som mu nedala na výber – žije jeho život bez prerušenia a odstupu,“ povedala režisérka.

Slovenskými producentami filmu Otec sú Veronika Paštéková a Anton Škreko z DANAE Production. Film vznikol v koprodukcii s českou spoločnosťou moloko film a poľskou spoločnosťou Lava Films. Koproducentami sú Česká televízia a TV JOJ.

Vyberali z deviatich filmov

Členovia a členky SFTA vyberali slovenského kandidáta na Oscara z deviatich prihlásených filmov. Okrem Otca sa o účasť v oscarovom súboji uchádzali štyri hrané snímky – ČERNÁK (r. Jakub Kroner), Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová), Kronika večných snílkov (r. Rasťo Boroš), Pod parou (r. Rudolf Biermann) a štyri dokumenty – Akvabely z Prandorfa (r. Pavol Korec), Architektúra ČSSR 58-89 (r. Jan Zajíček), Prezidentka (r. Marek Šulík) a Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková).

Slávnostne vyhlásenie oscarových víťazov sa uskutoční 15. marca 2026. Oscarový shortlist výberu 15 zahraničných filmov zverejní americká Akadémia filmového umenia a vied 16. decembra. Nominácie piatich filmov, ktoré sa vo finále budú o prestížnu sošku uchádzať, vyhlásia 22. januára 2026.

Autor:

Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Na udeľovaní Igricov ocenili mnoho skvelých filmových osobností slovenskej kinematografie. No ako slávnostné podujatie večer vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore dôrazne hovoril aj o svojej manželke Zuzane Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články