Otec Oscar Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Film Otec Terezy Nvotovej je slovenským kandidátom na Oscara

Písmo: A- | A+

Drámu režisérky Terezy Nvotovej Otec, ktorá sa inšpirovala skutočnými príbehmi detí zabudnutých v autách a ich rodičov, pošle Slovensko ako kandidáta na Oscara v kategórii Zahraničný film. V hlasovaní o tom rozhodli členovia a členky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Rozhodnutie oznámila SFTA na festivale Cinematik v Piešťanoch. Festival otvorilo 10. septembra práve premietanie filmu Otec v slovenskej premiére. Do slovenských kín príde snímka v hlavných úlohách s Milanom Ondríkom a Dominikou Morávkovou 11. septembra. Protagonisti filmu Ondrík a Morávková si zároveň na Cinematiku prevzali novovzniknutú cenu Cinematik Talent Award.

Nvotová sa rozhodla, že film Otec nakrúti na niekoľko dlhých, neprerušených záberov. „Pre mňa je jazyk filmu rovnako dôležitý ako príbeh. Nevedela som si predstaviť tento film v klasickej epizodickej štruktúre, lebo by to bolo ako pozerať si fotoalbum z pohrebu. To nikto nechce. Ja som chcela niečo skôr ako videohru, ale v úplne iných okolnostiach, ktoré nás vedú hlbšie do seba. Chcela som, aby divák cítil spojenie s hlavnou postavou a úplne sa ponoril do jej sveta. A dlhými zábermi som mu nedala na výber – žije jeho život bez prerušenia a odstupu,“ povedala režisérka.

Slovenskými producentami filmu Otec sú Veronika Paštéková a Anton Škreko z DANAE Production. Film vznikol v koprodukcii s českou spoločnosťou moloko film a poľskou spoločnosťou Lava Films. Koproducentami sú Česká televízia a TV JOJ.

Vyberali z deviatich filmov

Členovia a členky SFTA vyberali slovenského kandidáta na Oscara z deviatich prihlásených filmov. Okrem Otca sa o účasť v oscarovom súboji uchádzali štyri hrané snímky – ČERNÁK (r. Jakub Kroner), Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová), Kronika večných snílkov (r. Rasťo Boroš), Pod parou (r. Rudolf Biermann) a štyri dokumenty – Akvabely z Prandorfa (r. Pavol Korec), Architektúra ČSSR 58-89 (r. Jan Zajíček), Prezidentka (r. Marek Šulík) a Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková).

Slávnostne vyhlásenie oscarových víťazov sa uskutoční 15. marca 2026. Oscarový shortlist výberu 15 zahraničných filmov zverejní americká Akadémia filmového umenia a vied 16. decembra. Nominácie piatich filmov, ktoré sa vo finále budú o prestížnu sošku uchádzať, vyhlásia 22. januára 2026.

Autor:

Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články