Otec Oscar Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Film Otec Terezy Nvotovej je slovenským kandidátom na Oscara

Písmo: A- | A+

Drámu režisérky Terezy Nvotovej Otec, ktorá sa inšpirovala skutočnými príbehmi detí zabudnutých v autách a ich rodičov, pošle Slovensko ako kandidáta na Oscara v kategórii Zahraničný film. V hlasovaní o tom rozhodli členovia a členky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Rozhodnutie oznámila SFTA na festivale Cinematik v Piešťanoch. Festival otvorilo 10. septembra práve premietanie filmu Otec v slovenskej premiére. Do slovenských kín príde snímka v hlavných úlohách s Milanom Ondríkom a Dominikou Morávkovou 11. septembra. Protagonisti filmu Ondrík a Morávková si zároveň na Cinematiku prevzali novovzniknutú cenu Cinematik Talent Award.

Nvotová sa rozhodla, že film Otec nakrúti na niekoľko dlhých, neprerušených záberov. „Pre mňa je jazyk filmu rovnako dôležitý ako príbeh. Nevedela som si predstaviť tento film v klasickej epizodickej štruktúre, lebo by to bolo ako pozerať si fotoalbum z pohrebu. To nikto nechce. Ja som chcela niečo skôr ako videohru, ale v úplne iných okolnostiach, ktoré nás vedú hlbšie do seba. Chcela som, aby divák cítil spojenie s hlavnou postavou a úplne sa ponoril do jej sveta. A dlhými zábermi som mu nedala na výber – žije jeho život bez prerušenia a odstupu,“ povedala režisérka.

Slovenskými producentami filmu Otec sú Veronika Paštéková a Anton Škreko z DANAE Production. Film vznikol v koprodukcii s českou spoločnosťou moloko film a poľskou spoločnosťou Lava Films. Koproducentami sú Česká televízia a TV JOJ.

Vyberali z deviatich filmov

Členovia a členky SFTA vyberali slovenského kandidáta na Oscara z deviatich prihlásených filmov. Okrem Otca sa o účasť v oscarovom súboji uchádzali štyri hrané snímky – ČERNÁK (r. Jakub Kroner), Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová), Kronika večných snílkov (r. Rasťo Boroš), Pod parou (r. Rudolf Biermann) a štyri dokumenty – Akvabely z Prandorfa (r. Pavol Korec), Architektúra ČSSR 58-89 (r. Jan Zajíček), Prezidentka (r. Marek Šulík) a Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková).

Slávnostne vyhlásenie oscarových víťazov sa uskutoční 15. marca 2026. Oscarový shortlist výberu 15 zahraničných filmov zverejní americká Akadémia filmového umenia a vied 16. decembra. Nominácie piatich filmov, ktoré sa vo finále budú o prestížnu sošku uchádzať, vyhlásia 22. januára 2026.

Autor:

Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články