Autor: Eva Andrejčáková

Po vzore Škandinávcov by si aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi.

Kameraman Stanislav Szomolányi sa dožíva deväťdesiatky. Svoje myšlienky zverejňovať nepotrebuje – hovoria zaňho filmy.

Mačacia odysea je krásna aj bez slov. Hovorí o apokalyptickom príbehu plnom zásadných podobenstiev o súčasnej dobe.

Sú rukaté, nohaté, okaté, neproporčné. Deti v puberte inšpirovali vzhľad bábok v oceňovanom animáku Keď život chutí.

Triler Michala Hogenauera pôsobí ako dobre premyslený, ale napokon skôr priemyselný konštrukt.

Tínedžeri z detských domovov to po páde totality schytali. Amerikánka nás vracia do čias, keď sa ich nikto nič nepýtal a za tichý vzdor znášali systémovú pomstu.

Dokument režiséra Maroša Brázdu o stužkovej slávnosti v deň parlamentných volieb odhaľuje jedinečný moment, keď mladí ľudia zisťujú, prečo musia zo Slovenska odísť. 

Dokument podľa námetu rapera Vladimira 518 sa zaoberá krásou a úrovňou ochrany predrevolučnej architektúry.

Príbeh filmu Redakcia v momente ruskej agresie splynul s realitou. Napriek tomu je nádejou na život.

Osobnosti televízie a filmu na Slovensku rozprávajú o Nežnej revolúcii v audiovizuálnej tvorbe.

Je jedným z kľúčových aktérov Novembra ´89. Desiatky rokov usporadúva kultúrne podujatia, ktoré netaja skutočnosť, že v istých momentoch spoločne dokážeme cez umenie a politiku robiť veľké veci. Myslí si, že keby chcel teraz v duchu Novembra 1989 postaviť živý program tak ako kedysi, vo verejnoprávnej televízii by sa ho mohli zľaknúť. Ladislav Snopko teda siahol do televízneho archívu, kde, ako hovorí, je pravda už očividne daná. Dokument Hudba + revolúcia = Nežná revolúcia v réžii Slavomíra Zrebného, ku ktorému napísal námet, scenár a sprevádza ním divákov, odvysiela v premiére 17. novembra večer Dvojka.

Hoci meno Libuše Jarcovjáková pulzovalo na fotografickej mape Československa už za bývalého režimu, uznania za svoje monumentálne dielo sa dočkala až po šesťdesiatke.