„Vrátiť sa domov? Čo ma tam čaká?“ Hlas prerývajúci tmu a vychádzajúci z temnoty minulosti je plný pochybností. Kladie prvé z množstva otázok, ktoré otvára v dokumente Dahomey jeho režisérka, scenáristka a spoluproducentka Mati Diop. Francúzsko-senegalská filmárka zaň na tohtoročnom Berlinale získala Zlatého medveďa.
„Mal som asi štyri alebo päť rokov, keď som prvýkrát videl kreslený film. Tak ma to fascinovalo, že som si povedal, presne toto budem robiť,“ spomína Ivan Popovič. Výtvarník a filmár, ktorý 16. októbra oslávil osemdesiate narodeniny, svoje detské predsavzatie naplnil mierou vrchovatou.
„Mal som šťastie, že celý život som robil to, čo ma zaujímalo a čo som chcel robiť. A ešte mi za to platili,“ konštatuje Ladislav Volko. Sociológ, dlhoročný pracovník Slovenského filmového ústavu, publicista aj diplomat, ktorý oslávil osemdesiatku.
„Pomóóóc!“ volá Iva Janžurová spod štyristo kilogramovej steny, ktorá na ňu spadla vo chvíli, keď mala ako Alžbeta I. predniesť záverečný monológ v Schillerovej hre Mária Stuartová na javisku Stavovského divadla v Prahe. V ten aprílový večer pred dvadsiatimi dvoma rokmi predstavenie pre jej zranenie nedohrali. Amatérsky záber otvára celovečerný dokument Janžurka, ktorý nakrútila jej mladšia dcéra Theodora Remundová, aj keď sa vraj predstave, že by mala točiť film o svojej mame, dlho bránila.
„Od začiatku do konca som mohol film urobiť tak, ako som chcel. Nikto mi do nakrúcania ,nekecalʻ. Žiaden komunistický šéfdramaturg – tak ako predtým a zase potom. Bol to rok 1968,“ spomínal na psychologický triler Spalovač mrtvol Juraj Herz. V privátnom rebríčku vlastných filmov ho usadil na najvyššiu priečku. Režisér a herec, ktorý si vyslúžil prezývku Majster hororu sa narodil 4. septembra pred deväťdesiatimi rokmi.
Overovať si informácie z viacerých dôveryhodných zdrojov a hovoriť pravdu. Aká samozrejmosť! Lenže písal sa koniec roka 1967 a poctivú nezávislú žurnalistiku, ktorú sa rozhodli robiť redaktori zahraničnej redakcie Československého rozhlasu v Prahe, brali komunistickí cenzori a eštebáci ako priveľkú hrozbu. Snažili sa im v tom zabrániť za akúkoľvek cenu. V atmosfére turbulentnej doby sa odohráva príbeh koprodukčného česko-slovenského filmu Vlny, ktorý prišiel do slovenských kín ozdobený Cenou divákov z MFF Karlove Vary.
„Ako študentka Vysokej školy múzických umení som film neuznávala, trošku som ním opovrhovala,“ hovorí divadelná, filmová a televízna herečka Božidara Turzonovová. K filmovej cene Igric pribudlo v jej zbierke ocenení koncom apríla Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.
