Autor: Mária Ferenčuhová

Filmy, ktoré vybočujú z naratívnych a zobrazovacích kánonov a dobrovoľne sa vydávajú na pole experimentu posúvajúceho filmovú reč a rozprávajú primárne prostredníctvom metafor alebo iných trópov, sa na Slovensku dlhodobo objavujú len sporadicky. K tvorbe Viery Čákanyovej, ktorá v nedávnej minulosti inovovala formy a naratívne možnosti dokumentárneho filmu trilógiou FREM, Biela na bielej a Poznámky z Eremocénu, sa tento rok v hranom filme pridal György Kristóf s tanečným dystopickým sci-fi Zenit a v tom dokumentárnom aj Paula Ďurinová s filozofickou básňou Lapilli.

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Ruky (1963) Jozefa Zachara je experimentálna filmová báseň, ktorá – na prvý pohľad trochu nečakane – vznikla v Štúdiu populárno-vedeckých filmov.

Od premiéry na medzinárodnom filmovom festivale Cinematik v septembri, kde zároveň získal hlavnú cenu v súťaži slovenských dokumentárnych filmov Cinematik.doc, zbiera film Daniely Meressa Rusnokovej Šedá zóna cenu za cenou. Na MFF Jeden svet získal špeciálne uznanie v súťažnej sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva a Cenu Dafilms.sk. Z MFDF Ji.hlava si odniesol hneď tri ocenenia – zvíťazil v sekcii prvých a druhých celovečerných filmov Prvé svetlá, kde navyše získal aj cenu za najlepší zvukový dizajn, a tiež si odniesol cenu za najlepší film z vyšehradského regiónu.

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Neposlušné koliesko nakrútil v roku 1983 režisér a animátor Vladimír Pikalík a je ukážkou bábkovej animácie určenej pre najmladšie publikum.

Paralelne s tým, ako Peter Kerekes v scenáristickej a produkčnej spolupráci s Ivanom Ostrochovským na Ukrajine nakrúcal Cenzorku (2021), v širokej medzinárodnej koprodukcii pripravoval aj film Wishing on a Star. Obe snímky využívajú tvorivé princípy hraného aj dokumentárneho filmu, resp. ich dômyselnú hybridizáciu. Kým pri Cenzorke publikum ešte mohlo vďaka rôznym spôsobom nakrúcania „prepínať“ medzi vnímaním filmu ako dokumentu a ako fikcie, Wishing on a Star pôsobí veľmi homogénne. Ale aj tento film je neustále rozkročený medzi dokumentovaním reality a realizáciou fikcie. Postavy sa totiž usilujú posunúť ďalej vo svojich životoch, otvoriť sa novým vzťahom, prípadne nájsť svoje autentické ja, a teda sa stať niekým (aspoň trochu) iným.

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky kreslený film Zlatice Vejchodskej Obyčajný príbeh (1982) ukazuje, že animovaný film môže nielen efektívne, ale aj veľmi efektne tvarovať časové roviny rozprávania a na malej ploche otvárať veľké témy – v tomto prípade tému sústavného prepisovania ľudskej pamäti tak, aby ladila s naším životným príbehom.

Viac ako desať rokov po krátkom animovanom filme Pandy (2013), ktorý získal hlavnú cenu na festivale Fest Anča aj jedno z ocenení Cinéfondation v Cannes, prichádza režisér Matúš Vizár s druhým dielom zamýšľanej série drsných animovaných satír venovaných environmentálnemu aktivizmu a boju za práva zvierat.

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Dvojica krátkych filmov Jána Kadára Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! vznikla v roku 1946 vo veľmi špecifickom spoločensko-politickom kontexte, keď sa pripravoval proces s bývalým prezidentom Jozefom Tisom.

Filmový festival 4 živly po 25 rokoch svojej existencie pozmenil koncepciu a kolektívnu dramaturgiu pri 26. ročníku vystriedal výraznejšie kurátorský prístup. Tohtoročný „šéfdramaturg“, filmový teoretik Martin Ciel, výberom ústrednej témy, ktorou bola cesta, jasne určil žánrové smerovanie celého festivalu. Živly tento rok nanovo nasvietili, kriticky prehodnotili, ale aj kultúrne redefinovali žáner road movie, primárne spätý s americkou kinematografiou.

Generácia filmárov a filmárok, ktorej dokumentárnu vetvu kritik a publicista Pavel Branko kedysi nazval Generácia 90, sa nedávno začala objavovať v materiáloch Slovenského filmového ústavu pripomínajúcich okrúhle jubileá osobností slovenskej kinematografie. Generácia, ktorá film začala študovať v 90. rokoch, dovŕšila päťdesiatku. Dnes patrí k pevnému jadru audiovizuálneho prostredia a je na vrchole tvorby.

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Medzi viac než stovkou krátkych dokumentárnych filmov, ktoré nakrútil Vlado Kubenko, popri reportážach, cestopisoch, filmoch zo súčasnosti či filmoch o nedávnej i staršej histórii nájdeme aj množstvo filmov o umelcoch a umení.

Filmári a filmárky generácie, ktorej dokumentárnu vetvu kritik a publicista Pavel Branko kedysi nazval Generácia 90, sa nedávno začali objavovať v materiáloch Slovenského filmového ústavu pripomínajúcich okrúhle jubileá osobností slovenskej kinematografie. Generácia, ktorá začala študovať film v 90. rokoch, dovŕšila päťdesiatku. Dnes patrí k pevnému jadru audiovizuálneho prostredia a je na vrchole tvorby. Ako vyzeralo audiovizuálne prostredie, v ktorom študovala a rozbiehala svoju profesionálnu kariéru?