recenzia Lapilli
Filmy, ktoré vybočujú z naratívnych a zobrazovacích kánonov a dobrovoľne sa vydávajú na pole experimentu posúvajúceho filmovú reč a rozprávajú primárne prostredníctvom metafor alebo iných trópov, sa na Slovensku dlhodobo objavujú len sporadicky. K tvorbe Viery Čákanyovej, ktorá v nedávnej minulosti inovovala formy a naratívne možnosti dokumentárneho filmu trilógiou FREM, Biela na bielej a Poznámky z Eremocénu, sa tento rok v hranom filme pridal György Kristóf s tanečným dystopickým sci-fi Zenit a v tom dokumentárnom aj Paula Ďurinová s filozofickou básňou Lapilli.