Rubrika: Recenzie

Brutalista rozpráva citlivý príbeh o tom, že prežiť holokaust je krutá výhra a kupčiť s identitou je stále citlivé.

Do slovenských kín vstúpil bábkový film Keď život chutí českej režisérky Kristiny Dufkovej. Z troch koprodukčných krajín mal premiéru najskôr vo Francúzsku, potom v Česku a nakoniec na Slovensku. Na najprestížnejšom medzinárodnom festivale animovaných filmov v Annecy získal cenu poroty v sekcii Contrechamp. Čo o ňom ocenenie práve v tejto kategórii hovorí?

Silná búrka zničila domov mnohým vtáčím obyvateľom. Tí, ktorí stihli uniknúť, prilietajú na skalu mníšikov. Tu stretávajú Unu, jej rodinu a kamarátov. Medzi zachránenými sú aj Izabela a bažant Fénix. Izabela ťažko znáša nechcené vytrhnutie z domova a sama nachádza vlastné cesty, ako sa popasovať s novou zodpovednosťou.

„Možno sa už nestrieľajú ľudia na ulici, ale následky tohto marazmu dnes žijeme,“ začujem povedať ženu vychádzajúcu z multiplexovej kinosály priateľke, s ktorou si práve pozreli film ČERNÁK.

J. R. R. Tolkien nezanechal po sebe príliš rozsiahlu tvorbu, no univerzum, ktoré stvoril, stále láka na ďalšie preskúmanie. V jeho spisoch ožíva bohatá mytológia rôznych rás, z ktorej sa postupne odhaľoval rodokmeň vedúci až k Bilbovi, Frodovi, Gandalfovi či jeho rivalovi Sarumanovi. Samotný námet animovaného filmu Pán prsteňov: Vojna Rohirov sa objavuje na jedenástich stranách v knihe Pán Prsteňov: Dve veže ako zmienka o udalostiach, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v zjednotení znepriatelených ľudských rás. Tým sa rozšírila interpretácia nedopovedaného príbehu o hrdinoch, zradcoch a legendárnej bitke.

Mýtické grécke sirény, spolovice ženy, spolovice vtáky, sú v Odysei opísané ako stvorenia, ktoré svojím spevom lákali námorníkov a privádzali ich do tragickej smrti na útesoch. Parthenope, jedna z nich, sa po neúspešnom pokuse zvábiť Odysea hodila do vôd mora. V mieste, kde zahynula, sa neskôr zrodilo mesto Parthenope, dnešný Neapol. Paolo Sorrentino píše milostný list svojmu rodnému mestu a predvídateľne napĺňa predstavu o dokonalej žene.

„Autor sa stal vlastným výtvorom, čo nedáva zmysel…“ hovorí postava profesora Nervóznika v animovanom filme Dino Diplodok. Tento film si diváka môže získať svojou originalitou – metafikciou o tvorivosti – aj ihravosťou. Fantázii sa medze nekladú. Dino Diplodok je animovaná snímka a skúma ideu hľadania vnútorného dieťaťa – velebí nekonečný potenciál fantázie ako ten najúčinnejší nástroj sebavyjadrenia.

Začiatkom januára vstúpil do slovenských kín koprodukčný film Nikto ma nemá rád režisérskej dvojicePetr Kazda a Tomáš Weinreb. Vzťahová dráma prostredníctvom hlavných hrdinov Sáry (Rebeka Poláková) a Martina (Mantas Zemleckas) skúma pocity osamelosti a odlúčenia, ktorým každý z dvojice čelí z rôznych príčin. Sú spojené nielen s osobným trápením, ale aj so spoločenskou izoláciou.

Vo filmovom svete španielskeho režiséra Pedra Almodóvara sa prelínajú snové až absurdné obrazy s temnými a humornými situáciami, v ktorých sa ocitajú bizarne konajúce postavy. Tentoraz Almodóvar prichádza s vážnou témou, ktorá vyzýva na zamyslenie. Smrť v nás má vyvolať pocit ľudskosti, no namiesto očakávaných emócií divák dostáva chladný návod na to, ako odísť z tohto sveta elegantne a predovšetkým čo najmenej zraňujúco pre svoje okolie.

Skutočne počúvať je náročné. Ešte náročnejšie je načúvať samému sebe. Nórska režisérka Lilja Ingolfsdottir o tom presviedča vo svojom dlhometrážnom debute Až na veky, ktorý na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch získal hneď niekoľko ocenení. Snímka nás núti zamyslieť sa nad tým, čo cítime, keď sa pozeráme do zrkadla, a predstavuje známe dialógy z novej perspektívy. Stačí […]

Mačacia odysea je krásna aj bez slov. Hovorí o apokalyptickom príbehu plnom zásadných podobenstiev o súčasnej dobe.

„Ak drístaš, zabijem ťa. Ak klame on, zabijem jeho!“ Hrozba psychickým aj fyzickým násilím sa ako leitmotív vinie psychologickou drámou Nerob vlny (2024), v ktorej režisér Teddy Lussi-Modeste chytí diváka do pavučiny sugestívneho príbehu.