Téma: hraný film

Nekompromisný pohľad na vzdelávanie v Maďarsku sa týka aj nás. Ešteže máme trpezlivosť.

Život plynie, deň za dňom, od marca do mája. Na prvý pohľad akoby sa nič nedialo, ale ono sa deje – rodina sa rozrastá, hrdinovia príbehu prežívajú svoje každodenné príbehy a to podstatné je očami neviditeľné, no i tak hmatateľné. Slovenský režisér a scenárista Martin Pavol Repka vo svojom českom debute Od marca do mája vytvoril subtílny portrét obyčajnej rodiny, ktorým zaujal českých kritikov aj publikum. Premiéru mal na festivale v Karlových Varoch, kde získal zvláštne uznanie v súťaži Proxima. Na Cenách českej filmovej kritiky zvíťazil v kategórii Objav roka a vyslúžil si aj nominácie na Českého leva v kategóriách najlepší hraný film a réžia. Slovenskí diváci snímku Od marca do mája videli na festivale Febiofest, kde získal Zvláštne uznanie poroty a od 27. marca je v slovenskej kinodistribúcii.

Pomáhame zlu, aby vykvitlo v plnej kráse? Pozreli sme sa na kampaň, prínos a mediálny dosah filmov MIKI a ČERNÁK.

Počiatočný nápad bol skvelý: oprieť sa o literárnu predlohu skúseného autora inšpirovanú autentickými spomienkami, vrátiť sa do čias druhej svetovej vojny a tam uprostred esteticky výraznej zimnej krajiny vyrozprávať príbeh o skupinovom hrdinstve školáčok a školákov z vidieckej jednotriedky. Reč je o česko-slovensko-srbskom filme režiséra Jána Sebechlebského Tichá pošta (2025). Spomínaným skúseným autorom je Jiří Stránský, ktorý sa až do […]

Rozprávka o Zlatovláske dostala novú, modernú filmovú tvár. Vznikla v česko-slovenskej koprodukcii a do českých kín pritiahla od premiéry koncom januára takmer 115-tisíc divákov. 6. marca vstupuje aj do slovenských kín. Kde bolo, tam bolo, žil raz páža Jurko. Porušil príkaz kráľa a ochutnal čarovného hada, aby rovnako ako on začal rozumieť reči zvierat. Najprísnejšiemu trestu za porušenie […]

V zime v roku 1945, na sklonku nemeckej okupácie, sa odohráva príbeh filmu Tichá pošta režiséra Jána Sebechlebského. Napínavé zimné dobrodružstvo zasadené do zasnežených krkonošských hôr vzniklo podľa predlohy českého spisovateľa Jiřího Stránského. V kinách je od 6. marca. „Tichá pošta nie je len historickým filmom o minulosti, ale i o súčasnosti a budúcnosti. Pripomína nám, aké dôležité je pamätať na ľudskosť, […]

Asi sa zhodneme, že najrozdeľujúcejším filmom vlaňajška je Emilia Pérez. V Cannes sa mu ušiel najdlhší potlesk v stoji v histórii podujatia, Cena poroty aj ocenenia pre všetky tri predstaviteľky ženských postáv. Prakticky od tohto momentu vyvoláva žánrový mix muzikálu, gangsterky a queer melodrámy rozčarované reakcie. Svätí účel prostriedky? Hoci príbeh o zločincovi, ktorý sa […]

Detstvo. Mnohokrát v umení ospevované ako čas nevinnosti, radosti, objavovania, čistej zvedavosti, otvorenosti, hravosti, fantázie, prijímania lásky a starostlivosti… Detstvo. Mnohokrát v umení opisované ako obdobie, keď je malý človek hračkou v rukách dospelých, voľky-nevoľky na nich odkázaný, neraz síce nechápajúci rozumom, ale o to väčšmi cítiaci srdcom, túžiaci po prítomnosti iných, no osamotený, hodený do vody, a svet kričí: „Plávaj, plávaj, lebo inak sa utopíš!“ Ibaže ťažko sa pláva v kalných vodách. Film českej autorky Beaty Parkanovej Svetielka je o detstve. O tom prvom i tom druhom vyššie spomenutom. O jednom zlomovom dni predškoláčky Amálky.

Česká režisérska a scenáristická dvojica Petr Kazda a Tomáš Weinreb prichádza po dráme podľa skutočných udalostí Ja, Olga Hepnarová (2016), ktorá v roku 2017 získala Slnko v sieti za najlepšiu réžiu, s novým filmom Nikto ma nemá rád. Rozpráva o tom, ako môže spoločnosť stigmatizovať človeka pre jeho inakosť a spochybňovať jeho právo na lásku.

„Ak drístaš, zabijem ťa. Ak klame on, zabijem jeho!“ Hrozba psychickým aj fyzickým násilím sa ako leitmotív vinie psychologickou drámou Nerob vlny (2024), v ktorej režisér Teddy Lussi-Modeste chytí diváka do pavučiny sugestívneho príbehu.

Asi každý máme svoj osobný zoznam katastrof, ktoré by sme za žiadnych okolností nechceli zažiť z bezprostrednej blízkosti. Trúfam si odhadnúť, že smrť v rôznych podobách zaberá v zozname popredné miesto. Početné úmrtia smrť vo vojne či hromadných nešťastiach, skon blízkeho človeka, napokon aj náš vlastný. Ako povie jedna z postáv koprodukčnej (česko-slovensko-chorvátskej) hranej prvotiny českej filmovej režisérky Veroniky Liškovej Rok vdovy (2024): „Už jenom tím, že člověk žije, si zadělává na smrt.“

Nič na plátne nie je skutočné, a pritom všetko z toho skutočné je. Nový film Viktora Tauša je nepochybne jeho osudovým projektom. Amerikánka je príbeh, ktorý Tauš v sebe nosil štvrťstoročie a po divadle ho preniesol aj do filmovej podoby. Príbeh dievčaťa, ženy, ktorá sa nevzdala a prestala utekať, má byť podľa neho inšpiráciou a vzpruhou pre ľudí, aby sa dokázali znovu postaviť na nohy.