Téma: hraný film

Asi každý máme svoj osobný zoznam katastrof, ktoré by sme za žiadnych okolností nechceli zažiť z bezprostrednej blízkosti. Trúfam si odhadnúť, že smrť v rôznych podobách zaberá v zozname popredné miesto. Početné úmrtia smrť vo vojne či hromadných nešťastiach, skon blízkeho človeka, napokon aj náš vlastný. Ako povie jedna z postáv koprodukčnej (česko-slovensko-chorvátskej) hranej prvotiny českej filmovej režisérky Veroniky Liškovej Rok vdovy (2024): „Už jenom tím, že člověk žije, si zadělává na smrt.“

Nič na plátne nie je skutočné, a pritom všetko z toho skutočné je. Nový film Viktora Tauša je nepochybne jeho osudovým projektom. Amerikánka je príbeh, ktorý Tauš v sebe nosil štvrťstoročie a po divadle ho preniesol aj do filmovej podoby. Príbeh dievčaťa, ženy, ktorá sa nevzdala a prestala utekať, má byť podľa neho inšpiráciou a vzpruhou pre ľudí, aby sa dokázali znovu postaviť na nohy.

Bratislava v roku 1942. V uliciach znie nemčina, maďarčina, čeština. Ale kým ľudia žijú svoju každodennosť, kulisy ich životov sa menia: na fasádach domov pribúdajú nápisy a visia na nich čudné vlajky s dvojkrížmi.

Generácia filmárov a filmárok, ktorej dokumentárnu vetvu kritik a publicista Pavel Branko kedysi nazval Generácia 90, sa nedávno začala objavovať v materiáloch Slovenského filmového ústavu pripomínajúcich okrúhle jubileá osobností slovenskej kinematografie. Generácia, ktorá film začala študovať v 90. rokoch, dovŕšila päťdesiatku. Dnes patrí k pevnému jadru audiovizuálneho prostredia a je na vrchole tvorby.