Cinematik 2025 Piešťany Milan Ondrík na festivale Cinematik. Foto: MFF Cinematik/Matej Mikloš
Písmo: A- | A+

Takmer 80 celovečerných a dve desiatky stredo- a krátkometrážnych filmov, stretnutia s tvorcami, diskusie aj ďalší sprievodný program ponúkol 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch. Konal sa od 10. do 15. septembra 2025. Niektoré z filmov premietli exkluzívne na festivale, iné postupne prichádzajú do slovenskej distribúcie.

Vo svojom programe ponúkol Cinematik premiéry alebo predpremiéry viacerých očakávaných titulov. K tým, ktoré vzbudzovali najväčšie očakávania, patril už otvárací film festivalu Otec Terezy Nvotovej – Cinematik ho uviedol iba niekoľko dní po premiére na festivale v Benátkach. Zároveň pripravil diskusiu Petra Konečného s Terezou Nvotovou. Režisérka hovorila o svojich filmových inšpiráciách, ako aj o úskaliach nakrúcania filmu Otec a metóde, ktorú preň zvolila. „Vedela som, že tými dlhými zábermi si uberám možnosti v strižni. Strih je pre mňa veľmi podstatný proces. Hovorí sa – a je to pravda –, že keď robíte film, tak robíte tri filmy – prvý je v scenári, potom pri natáčaní a nakoniec v strižni,“ povedala Nvotová, ktorá Otca nakrútila iba v niekoľkých veľmi dlhých záberoch. Strihača Nikodema Chabiora zavolala už na nakrúcanie. „Pretože tie rozhodnutia, ktoré robíme v strižni, sa dajú robiť aj na pľaci,“ vysvetlila.

Cinematik 2025 Piešťany Diskusia Petra Konečného a Terezy Nvotovej. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Diskusia Petra Konečného a Terezy Nvotovej. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Oscarové skúsenosti z Poľska

Počas otvorenia 20. MFF Cinematik udeľovali tento rok prvýkrát Cenu Cinematik Talent Award. Získali ju Milan Ondrík a Dominika Morávková. Takisto počas otváracieho večera Slovenská filmová a televízna akadémia v zastúpení svojho viceprezidenta Martina Šmatláka oznámila, že film Otec bude slovenským národným kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných  filmov. „Máme koproducentov z Poľska, ktorí boli minulý rok s filmom Dievča  s ihlou v úzkej nominácii piatich filmov, majú čerstvú skúsenosť z oscarovej kampane, takže sme si písali, že sa musíme spojiť. V Amerike mám agentov, zastupuje ma veľká agentúra, to asi tiež pomôže. Už si odo mňa pýtali link, aby film mohli posielať akademikom,“ prezradila Nvotová deň po vyhlásení slovenskej nominácie.

Cinematik 2025 Piešťany Cenu Cinematik Talent Award udeľoval Cinematik prvýkrát. Získali ju Milan Ondrík Dominika Morávková. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Cenu Cinematik Talent Award udeľovali prvýkrát. Získali ju Milan Ondrík a Dominika Morávková. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Mágia, ktorú treba vidieť

Otec, samozrejme, nebol jedinou atraktívnou premiérou, ktorú Cinematik ponúkol. Bolo ich množstvo. Medzi nimi nechýbal víťazný film tohtoročného karlovarského festivalu Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Nielen funkciou rozprávača sa vymyká tradičnému kánonu slovenských dokumentárnych filmov. Trochu rozprávka z iného sveta, trochu punková báseň. Obrazovo podmanivá (kamera Dušan Husár a Miro Remo) oslava slobody a života, ktorá ide až na dreň. Memento mori. Film o zrkadlení, hodnotách, ktoré ostávajú, aj o tých, ktoré sa menia (slobodu krtkom!). O potrebe lásky a blízkosti. Film o živote (a smrti), v ktorom sa Mirovi Removi podarilo zachytiť niečo esenciálne. Krutá, láskavá, vtipná aj dojemná snímka. Mágia, ktorú treba vidieť. V kinách je od 2. októbra.

Film Raději zešílet v divočině si zo Cinematiku odniesol Cenu primátora mesta Piešťany. Hlavnú Cenu Literárneho fondu sekcie slovenských dokumentárnych filmov Cinematik.doc získala na festivale obrazová esej Martina Kollara Letopis. „Porota ocenila film, ktorý s výnimočnou vizuálnou citlivosťou vyzýva k spomaleniu a ukazuje, ako sústredená observácia umožňuje odhaliť jemné väzby medzi absurditou každodenného života a širšími spoločenskými štruktúrami. S plnou dôverou v interpretačnú slobodu publika vznikol výstižný portrét slovenskej spoločnosti založený nie na senzácii, ale na trpezlivom pozorovaní banálnych civilizačných mechanizmov a prepojení umelého a prírodného sveta,“ zdôvodnila svoje rozhodnutie trojčlenná medzinárodná porota. Letopis je takisto už v kinách.

Cinematik 2025 Piešťany Ocenení režiséri filmov zo sekcie Cinematik.doc MIro Remo a Martin Kollar. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Ocenení režiséri filmov zo sekcie Cinematik.doc Miro Remo a Martin Kollar. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Nejde o to, že ste slabý kus

Sekcia Cinematik.doc okrem toho ponúkla ďalšiu päticu slovenských dokumentárnych filmov. V premiére to boli cestovateľská novinka Pavla Barabáša z Južného Sudánu Každý potrebuje svoj kmeň a experimentálnejšie ladená snímka Pauly Ďurinovej Neplatené voľno. Film sa venuje dôležitým témam ako duševné zdravie či vyhorenie u mladých ľudí. „Je to téma, ktorá sa častokrát berie tak, že na niečo také sme ešte mladí. Raz sme to, myslím, počuli aj v komisii na Audiovizuálnom fonde – že by to nemala byť téma ľudí v tridsiatke. Myslím si však, že je to naša téma a určite je to téma už oveľa mladších ľudí. Ten film však nie je iba o jednej generácii. Môže prehovárať aj medzigeneračne,“ povedala po premietaní režisérka.

Ladenie a ťažšia téma snímky niektorým divákom nesadli a opustili kinosálu počas premietania. Iní potrebovali vidieť práve Ďurinovej film. „Veľmi pekne vám ďakujem, že ste priniesli túto tému. Je veľmi aktuálna – aj pre mňa osobne. Práve teraz si tým prechádzam a tak, ako hovorili účinkujúci vo filme, nie je to ľahké. S veľa myšlienkami som sa stotožnila. Veľmi dôležité je pre mňa povedať, že to nie je tak, ako som si myslela – že ja som slabý kus,“ povedala po projekcii v diskusii s režisérkou jedna z diváčok. Neplatené voľno príde do kín 23. októbra.

Rekapitulácia dokumentárneho roka

Do súťaže Cinematik.doc organizátori tradične zaradili aj snímky, ktoré sa už v priebehu roka dostali do distribúcie – Alenka a zázrak z cudzej krajiny (r. Daniel Dluhý), Hlas lesa (r. Zuzana Piussi) a Akcia Monaco (r. Dušan Trančík). Okrem príležitostí vidieť novinky sa tak festival stal aj príležitosťou „dohnať resty“ a pozrieť si „staršie“ dokumenty, ktoré sa, bohužiaľ, v bežnej distribúcii nestihnú zohriať dlhšie ako pár týždňov.

Výnimočné dokumentárne filmy uviedol Cinematik aj mimo slovenskej súťaže. Okrem iných sa premietal dánsko-český dokument Pán Nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, Pavel Talankin). Rozpráva príbeh entuziastického učiteľa Pavla z „najdepresívnejšieho miesta na svete“, ktoré sa nachádza v Rusku. Aj v zabudnutom kúte sveta sa snaží, aby študenti a študentky trávili čas zmysluplne. Do jeho života a života školy však zasiahne vojnová propaganda. Dánsko film vybralo ako svojho kandidáta na Oscara v kategórii medzinárodných filmov. Do slovenských kín príde 23. októbra.

Je vojna skutočná? Vnímame ju ešte?

Mimo súťaže Cinematik uviedol česko-slovensko-ukrajinský Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila. Road movie o ceste, ktorá má trojicu prorusky naladených protagonistov presvedčiť o tom, že vojna na Ukrajine nie je „fake“ si odniesla Cenu divákov. Záujem o film, tak ako pri viacerých ďalších tituloch dokazovalo, že sa počas projekcie sedelo aj na zemi a na diskusiu po filme zostala väčšina sály.

Denne sme zavalení toľkými hroznými správami a udalosťami, že strácame voči nim citlivosť. Tým, že na nás vyskakujú odvšadiaľ začíname ich filtrovať a mnohé istým spôsobom ignorujeme, inak by sme sa asi zbláznili. Vojna však nie je počítačová hra, nedá sa vypnúť stlačením ovládača. Nie je to fikcia, je skutočná. Španielsko-francúzske road movie Sirat režiséra Olivera Laxeho





Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Zobraziť všetky články