Cinematik 2025 Piešťany Milan Ondrík na festivale Cinematik. Foto: MFF Cinematik/Matej Mikloš
Písmo: A- | A+

Takmer 80 celovečerných a dve desiatky stredo- a krátkometrážnych filmov, stretnutia s tvorcami, diskusie aj ďalší sprievodný program ponúkol 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch. Konal sa od 10. do 15. septembra 2025. Niektoré z filmov premietli exkluzívne na festivale, iné postupne prichádzajú do slovenskej distribúcie.

Vo svojom programe ponúkol Cinematik premiéry alebo predpremiéry viacerých očakávaných titulov. K tým, ktoré vzbudzovali najväčšie očakávania, patril už otvárací film festivalu Otec Terezy Nvotovej – Cinematik ho uviedol iba niekoľko dní po premiére na festivale v Benátkach. Zároveň pripravil diskusiu Petra Konečného s Terezou Nvotovou. Režisérka hovorila o svojich filmových inšpiráciách, ako aj o úskaliach nakrúcania filmu Otec a metóde, ktorú preň zvolila. „Vedela som, že tými dlhými zábermi si uberám možnosti v strižni. Strih je pre mňa veľmi podstatný proces. Hovorí sa – a je to pravda –, že keď robíte film, tak robíte tri filmy – prvý je v scenári, potom pri natáčaní a nakoniec v strižni,“ povedala Nvotová, ktorá Otca nakrútila iba v niekoľkých veľmi dlhých záberoch. Strihača Nikodema Chabiora zavolala už na nakrúcanie. „Pretože tie rozhodnutia, ktoré robíme v strižni, sa dajú robiť aj na pľaci,“ vysvetlila.

Cinematik 2025 Piešťany Diskusia Petra Konečného a Terezy Nvotovej. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Diskusia Petra Konečného a Terezy Nvotovej. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Oscarové skúsenosti z Poľska

Počas otvorenia 20. MFF Cinematik udeľovali tento rok prvýkrát Cenu Cinematik Talent Award. Získali ju Milan Ondrík a Dominika Morávková. Takisto počas otváracieho večera Slovenská filmová a televízna akadémia v zastúpení svojho viceprezidenta Martina Šmatláka oznámila, že film Otec bude slovenským národným kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných  filmov. „Máme koproducentov z Poľska, ktorí boli minulý rok s filmom Dievča  s ihlou v úzkej nominácii piatich filmov, majú čerstvú skúsenosť z oscarovej kampane, takže sme si písali, že sa musíme spojiť. V Amerike mám agentov, zastupuje ma veľká agentúra, to asi tiež pomôže. Už si odo mňa pýtali link, aby film mohli posielať akademikom,“ prezradila Nvotová deň po vyhlásení slovenskej nominácie.

Cinematik 2025 Piešťany Cenu Cinematik Talent Award udeľoval Cinematik prvýkrát. Získali ju Milan Ondrík Dominika Morávková. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Cenu Cinematik Talent Award udeľovali prvýkrát. Získali ju Milan Ondrík a Dominika Morávková. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Mágia, ktorú treba vidieť

Otec, samozrejme, nebol jedinou atraktívnou premiérou, ktorú Cinematik ponúkol. Bolo ich množstvo. Medzi nimi nechýbal víťazný film tohtoročného karlovarského festivalu Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Nielen funkciou rozprávača sa vymyká tradičnému kánonu slovenských dokumentárnych filmov. Trochu rozprávka z iného sveta, trochu punková báseň. Obrazovo podmanivá (kamera Dušan Husár a Miro Remo) oslava slobody a života, ktorá ide až na dreň. Memento mori. Film o zrkadlení, hodnotách, ktoré ostávajú, aj o tých, ktoré sa menia (slobodu krtkom!). O potrebe lásky a blízkosti. Film o živote (a smrti), v ktorom sa Mirovi Removi podarilo zachytiť niečo esenciálne. Krutá, láskavá, vtipná aj dojemná snímka. Mágia, ktorú treba vidieť. V kinách je od 2. októbra.

Film Raději zešílet v divočině si zo Cinematiku odniesol Cenu primátora mesta Piešťany. Hlavnú Cenu Literárneho fondu sekcie slovenských dokumentárnych filmov Cinematik.doc získala na festivale obrazová esej Martina Kollara Letopis. „Porota ocenila film, ktorý s výnimočnou vizuálnou citlivosťou vyzýva k spomaleniu a ukazuje, ako sústredená observácia umožňuje odhaliť jemné väzby medzi absurditou každodenného života a širšími spoločenskými štruktúrami. S plnou dôverou v interpretačnú slobodu publika vznikol výstižný portrét slovenskej spoločnosti založený nie na senzácii, ale na trpezlivom pozorovaní banálnych civilizačných mechanizmov a prepojení umelého a prírodného sveta,“ zdôvodnila svoje rozhodnutie trojčlenná medzinárodná porota. Letopis je takisto už v kinách.

Cinematik 2025 Piešťany Ocenení režiséri filmov zo sekcie Cinematik.doc MIro Remo a Martin Kollar. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Ocenení režiséri filmov zo sekcie Cinematik.doc Miro Remo a Martin Kollar. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Nejde o to, že ste slabý kus

Sekcia Cinematik.doc okrem toho ponúkla ďalšiu päticu slovenských dokumentárnych filmov. V premiére to boli cestovateľská novinka Pavla Barabáša z Južného Sudánu Každý potrebuje svoj kmeň a experimentálnejšie ladená snímka Pauly Ďurinovej Neplatené voľno. Film sa venuje dôležitým témam ako duševné zdravie či vyhorenie u mladých ľudí. „Je to téma, ktorá sa častokrát berie tak, že na niečo také sme ešte mladí. Raz sme to, myslím, počuli aj v komisii na Audiovizuálnom fonde – že by to nemala byť téma ľudí v tridsiatke. Myslím si však, že je to naša téma a určite je to téma už oveľa mladších ľudí. Ten film však nie je iba o jednej generácii. Môže prehovárať aj medzigeneračne,“ povedala po premietaní režisérka.

Ladenie a ťažšia téma snímky niektorým divákom nesadli a opustili kinosálu počas premietania. Iní potrebovali vidieť práve Ďurinovej film. „Veľmi pekne vám ďakujem, že ste priniesli túto tému. Je veľmi aktuálna – aj pre mňa osobne. Práve teraz si tým prechádzam a tak, ako hovorili účinkujúci vo filme, nie je to ľahké. S veľa myšlienkami som sa stotožnila. Veľmi dôležité je pre mňa povedať, že to nie je tak, ako som si myslela – že ja som slabý kus,“ povedala po projekcii v diskusii s režisérkou jedna z diváčok. Neplatené voľno príde do kín 23. októbra.

Rekapitulácia dokumentárneho roka

Do súťaže Cinematik.doc organizátori tradične zaradili aj snímky, ktoré sa už v priebehu roka dostali do distribúcie – Alenka a zázrak z cudzej krajiny (r. Daniel Dluhý), Hlas lesa (r. Zuzana Piussi) a Akcia Monaco (r. Dušan Trančík). Okrem príležitostí vidieť novinky sa tak festival stal aj príležitosťou „dohnať resty“ a pozrieť si „staršie“ dokumenty, ktoré sa, bohužiaľ, v bežnej distribúcii nestihnú zohriať dlhšie ako pár týždňov.

Výnimočné dokumentárne filmy uviedol Cinematik aj mimo slovenskej súťaže. Okrem iných sa premietal dánsko-český dokument Pán Nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, Pavel Talankin). Rozpráva príbeh entuziastického učiteľa Pavla z „najdepresívnejšieho miesta na svete“, ktoré sa nachádza v Rusku. Aj v zabudnutom kúte sveta sa snaží, aby študenti a študentky trávili čas zmysluplne. Do jeho života a života školy však zasiahne vojnová propaganda. Dánsko film vybralo ako svojho kandidáta na Oscara v kategórii medzinárodných filmov. Do slovenských kín príde 23. októbra.

Je vojna skutočná? Vnímame ju ešte?

Mimo súťaže Cinematik uviedol česko-slovensko-ukrajinský Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila. Road movie o ceste, ktorá má trojicu prorusky naladených protagonistov presvedčiť o tom, že vojna na Ukrajine nie je „fake“ si odniesla Cenu divákov. Záujem o film, tak ako pri viacerých ďalších tituloch dokazovalo, že sa počas projekcie sedelo aj na zemi a na diskusiu po filme zostala väčšina sály.

Denne sme zavalení toľkými hroznými správami a udalosťami, že strácame voči nim citlivosť. Tým, že na nás vyskakujú odvšadiaľ začíname ich filtrovať a mnohé istým spôsobom ignorujeme, inak by sme sa asi zbláznili. Vojna však nie je počítačová hra, nedá sa vypnúť stlačením ovládača. Nie je to fikcia, je skutočná. Španielsko-francúzske road movie Sirat režiséra Olivera Laxeho





Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články