Cinematik 2025 Piešťany Milan Ondrík na festivale Cinematik. Foto: MFF Cinematik/Matej Mikloš
Písmo: A- | A+

Takmer 80 celovečerných a dve desiatky stredo- a krátkometrážnych filmov, stretnutia s tvorcami, diskusie aj ďalší sprievodný program ponúkol 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch. Konal sa od 10. do 15. septembra 2025. Niektoré z filmov premietli exkluzívne na festivale, iné postupne prichádzajú do slovenskej distribúcie.

Vo svojom programe ponúkol Cinematik premiéry alebo predpremiéry viacerých očakávaných titulov. K tým, ktoré vzbudzovali najväčšie očakávania, patril už otvárací film festivalu Otec Terezy Nvotovej – Cinematik ho uviedol iba niekoľko dní po premiére na festivale v Benátkach. Zároveň pripravil diskusiu Petra Konečného s Terezou Nvotovou. Režisérka hovorila o svojich filmových inšpiráciách, ako aj o úskaliach nakrúcania filmu Otec a metóde, ktorú preň zvolila. „Vedela som, že tými dlhými zábermi si uberám možnosti v strižni. Strih je pre mňa veľmi podstatný proces. Hovorí sa – a je to pravda –, že keď robíte film, tak robíte tri filmy – prvý je v scenári, potom pri natáčaní a nakoniec v strižni,“ povedala Nvotová, ktorá Otca nakrútila iba v niekoľkých veľmi dlhých záberoch. Strihača Nikodema Chabiora zavolala už na nakrúcanie. „Pretože tie rozhodnutia, ktoré robíme v strižni, sa dajú robiť aj na pľaci,“ vysvetlila.

Cinematik 2025 Piešťany Diskusia Petra Konečného a Terezy Nvotovej. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Diskusia Petra Konečného a Terezy Nvotovej. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Oscarové skúsenosti z Poľska

Počas otvorenia 20. MFF Cinematik udeľovali tento rok prvýkrát Cenu Cinematik Talent Award. Získali ju Milan Ondrík a Dominika Morávková. Takisto počas otváracieho večera Slovenská filmová a televízna akadémia v zastúpení svojho viceprezidenta Martina Šmatláka oznámila, že film Otec bude slovenským národným kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných  filmov. „Máme koproducentov z Poľska, ktorí boli minulý rok s filmom Dievča  s ihlou v úzkej nominácii piatich filmov, majú čerstvú skúsenosť z oscarovej kampane, takže sme si písali, že sa musíme spojiť. V Amerike mám agentov, zastupuje ma veľká agentúra, to asi tiež pomôže. Už si odo mňa pýtali link, aby film mohli posielať akademikom,“ prezradila Nvotová deň po vyhlásení slovenskej nominácie.

Cinematik 2025 Piešťany Cenu Cinematik Talent Award udeľoval Cinematik prvýkrát. Získali ju Milan Ondrík Dominika Morávková. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Cenu Cinematik Talent Award udeľovali prvýkrát. Získali ju Milan Ondrík a Dominika Morávková. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Mágia, ktorú treba vidieť

Otec, samozrejme, nebol jedinou atraktívnou premiérou, ktorú Cinematik ponúkol. Bolo ich množstvo. Medzi nimi nechýbal víťazný film tohtoročného karlovarského festivalu Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Nielen funkciou rozprávača sa vymyká tradičnému kánonu slovenských dokumentárnych filmov. Trochu rozprávka z iného sveta, trochu punková báseň. Obrazovo podmanivá (kamera Dušan Husár a Miro Remo) oslava slobody a života, ktorá ide až na dreň. Memento mori. Film o zrkadlení, hodnotách, ktoré ostávajú, aj o tých, ktoré sa menia (slobodu krtkom!). O potrebe lásky a blízkosti. Film o živote (a smrti), v ktorom sa Mirovi Removi podarilo zachytiť niečo esenciálne. Krutá, láskavá, vtipná aj dojemná snímka. Mágia, ktorú treba vidieť. V kinách je od 2. októbra.

Film Raději zešílet v divočině si zo Cinematiku odniesol Cenu primátora mesta Piešťany. Hlavnú Cenu Literárneho fondu sekcie slovenských dokumentárnych filmov Cinematik.doc získala na festivale obrazová esej Martina Kollara Letopis. „Porota ocenila film, ktorý s výnimočnou vizuálnou citlivosťou vyzýva k spomaleniu a ukazuje, ako sústredená observácia umožňuje odhaliť jemné väzby medzi absurditou každodenného života a širšími spoločenskými štruktúrami. S plnou dôverou v interpretačnú slobodu publika vznikol výstižný portrét slovenskej spoločnosti založený nie na senzácii, ale na trpezlivom pozorovaní banálnych civilizačných mechanizmov a prepojení umelého a prírodného sveta,“ zdôvodnila svoje rozhodnutie trojčlenná medzinárodná porota. Letopis je takisto už v kinách.

Cinematik 2025 Piešťany Ocenení režiséri filmov zo sekcie Cinematik.doc MIro Remo a Martin Kollar. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Ocenení režiséri filmov zo sekcie Cinematik.doc Miro Remo a Martin Kollar. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Nejde o to, že ste slabý kus

Sekcia Cinematik.doc okrem toho ponúkla ďalšiu päticu slovenských dokumentárnych filmov. V premiére to boli cestovateľská novinka Pavla Barabáša z Južného Sudánu Každý potrebuje svoj kmeň a experimentálnejšie ladená snímka Pauly Ďurinovej Neplatené voľno. Film sa venuje dôležitým témam ako duševné zdravie či vyhorenie u mladých ľudí. „Je to téma, ktorá sa častokrát berie tak, že na niečo také sme ešte mladí. Raz sme to, myslím, počuli aj v komisii na Audiovizuálnom fonde – že by to nemala byť téma ľudí v tridsiatke. Myslím si však, že je to naša téma a určite je to téma už oveľa mladších ľudí. Ten film však nie je iba o jednej generácii. Môže prehovárať aj medzigeneračne,“ povedala po premietaní režisérka.

Ladenie a ťažšia téma snímky niektorým divákom nesadli a opustili kinosálu počas premietania. Iní potrebovali vidieť práve Ďurinovej film. „Veľmi pekne vám ďakujem, že ste priniesli túto tému. Je veľmi aktuálna – aj pre mňa osobne. Práve teraz si tým prechádzam a tak, ako hovorili účinkujúci vo filme, nie je to ľahké. S veľa myšlienkami som sa stotožnila. Veľmi dôležité je pre mňa povedať, že to nie je tak, ako som si myslela – že ja som slabý kus,“ povedala po projekcii v diskusii s režisérkou jedna z diváčok. Neplatené voľno príde do kín 23. októbra.

Rekapitulácia dokumentárneho roka

Do súťaže Cinematik.doc organizátori tradične zaradili aj snímky, ktoré sa už v priebehu roka dostali do distribúcie – Alenka a zázrak z cudzej krajiny (r. Daniel Dluhý), Hlas lesa (r. Zuzana Piussi) a Akcia Monaco (r. Dušan Trančík). Okrem príležitostí vidieť novinky sa tak festival stal aj príležitosťou „dohnať resty“ a pozrieť si „staršie“ dokumenty, ktoré sa, bohužiaľ, v bežnej distribúcii nestihnú zohriať dlhšie ako pár týždňov.

Výnimočné dokumentárne filmy uviedol Cinematik aj mimo slovenskej súťaže. Okrem iných sa premietal dánsko-český dokument Pán Nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, Pavel Talankin). Rozpráva príbeh entuziastického učiteľa Pavla z „najdepresívnejšieho miesta na svete“, ktoré sa nachádza v Rusku. Aj v zabudnutom kúte sveta sa snaží, aby študenti a študentky trávili čas zmysluplne. Do jeho života a života školy však zasiahne vojnová propaganda. Dánsko film vybralo ako svojho kandidáta na Oscara v kategórii medzinárodných filmov. Do slovenských kín príde 23. októbra.

Je vojna skutočná? Vnímame ju ešte?

Mimo súťaže Cinematik uviedol česko-slovensko-ukrajinský Veľký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila. Road movie o ceste, ktorá má trojicu prorusky naladených protagonistov presvedčiť o tom, že vojna na Ukrajine nie je „fake“ si odniesla Cenu divákov. Záujem o film, tak ako pri viacerých ďalších tituloch dokazovalo, že sa počas projekcie sedelo aj na zemi a na diskusiu po filme zostala väčšina sály.

Denne sme zavalení toľkými hroznými správami a udalosťami, že strácame voči nim citlivosť. Tým, že na nás vyskakujú odvšadiaľ začíname ich filtrovať a mnohé istým spôsobom ignorujeme, inak by sme sa asi zbláznili. Vojna však nie je počítačová hra, nedá sa vypnúť stlačením ovládača. Nie je to fikcia, je skutočná. Španielsko-francúzske road movie Sirat režiséra Olivera Laxeho





Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články